Kliknutím na Prijať cookies dávate súhlas s uložením vybraných cookies (nutné, preferenčné, výkonnostné, marketingové). Cookies používame na lepšie fungovanie nášho webu, meranie jeho výkonnosti a cielenie a personalizáciu reklám. To aké cookies budú uložené, môžete slobodne rozhodnúť pod tlačidlom Upraviť nastavenia.
Prehlásenie o cookies.
Na obr.1 je znázornený nárast škôd spôsobených bleskom od roku 2008 do 2011.
Obr. 1 škody spôsobené bleskom
Prepätie je definované, ako každé napätie vyššie od požadovaného napätia v sústave, či už ide o krátkodobú alebo dlhodobú zmenu. Rozlišujeme však viacero spôsobov vzniku prepätia :
1) LEMP – prepätie spôsobené bleskom
2) SEMP – spínacie prepätia
3) ESD – elektrostatické prepätie
4) NEMP – elektromagnetické impulzy spôsobené nukleárnym výbuchom
Pre nás je však z hľadiska výskytu najnebezpečnejšie prepätie spôsobené bleskom alebo tzv. atmosférickým výbojom. Ochrana pred atmosférickým prepätím je v súčasnosti riešená súborom noriem STN EN 62305-1 až STN EN 62305-4.
Okrem spôsobu vzniku a povahy atmosférických výbojov je pre prax dôležitá aj hustota ich výskytu. Pri návrhu vonkajšej a vnútornej ochrany pred účinkami blesku je preto brať do úvahy aj túto skutočnosť. Počet búrkových dní v danej oblasti je spracovaný v izokeraunických mapách STN 33 2000-5-51. Príklad takejto mapy je zobrazený na obr.2.
Obr. 2 izokeraunická mapa (zdroj: https://www.sez-kes.sk/na-stiahnutie/odborne-prispevky)